V XIII. storočí po tatárskych pochodov, prisťahovaní vallonovia začali vyplieniť okolité lesy (taille: rezanie, pílenie) a je pravdepodobné, že odtiaľto pochádza názov obce.

 

Na Tridentskom žinate v roku 1562, pápež IV. Pius spomína takto:  “Summum Pontificem talia vina decent!”, čo v preklade z latinčiny znamená: „Jeho svätosti také (z Tállye) víno patrí!“ V roku 1631 Ferdinand daroval obci mestské privilégium, čo umožnilo popri napredovaniu mesta zveľaďovať sa, zaujať aj nové miesto na spoločenských podujatiach tejto doby.

Na štátnom sčítavaní ľudí v roku 1784, Tállya bola najľudnatejším mestom Zemplína. V tomto období Tállya disponovala rozlohovo najväčšou vinohradníckou  oblasťou, ktorá poslúžila ako inšpirácia pre mnohých umelcov. V živote mesta zohralo veľmi dôležitú úlohu aj rodina Rákócziho, nakoľko bolo sídlom rodiny. Do dnes je veľa zachovalých pamiatok, ktoré nám pripomínajú túto dobu.

 

V nasledujúcich storočiach Tállya bola na významnom mieste medzi okolitými obcami. Tu tvoril svoje diela János Lavotta, svetovo známy huslista, koho diela do dnes môžete počuť na viacerých miestach milovníci hudby. V roku 1802 tu pokrstili Lajosa Kossutha, prvého ministra financií, prvej slobodnej maďarskej vlády. Obec napokon predsa len preslávilo tradičné vínne remeselníctvo. K Tállyi a okolitým dedinám bola príroda veľmi ochotná. Vulkanická riolitová tufa, na veky spečatila tradíciu výroby vína v tomto regióne. Jedinečnosť týchto viníc spočíva v zostave pôdy (riolit, seolit, trachit a los), slnečná južná strana a v neposlednom rade aj špeciálna mikroklíma. Výnimočná mikroklíma, napomáha vysokej cukornatosti hrozna, a k tomu aby sa vytvárali podmienky pre tak známe aszú vína v tejto oblasti ktoré preslávili nielen Tállyu ale aj celú túto oblasť.

Tradičné vínne odrody, ktoré boli vyvinuté za stáročia ako: furmint, lipovina, žltý muškát, zeta, a vínne pivnice vybudované do riolit tufovej zeme, to všetko napomáhalo tomu, aby Tállya od roku 2002 bola zaradená medzi svetové dedičstvá Unesco.

 

Zdroj: tallya.hu